TRYBETTERLIFE

Som si stopercentne istá, že každý človek si aspoň raz v živote zanadával na svoj život. Vôbec to neodsudzujem, ja to robím tiež, aj keď viem, že je to úplne na nič, je to hlúpe a nevďačné, pretože ak človek chce na svojom živote niečo zmeniť, mať ho lepší, tak musí prestať nadávať a ľutovať sa, ale mal by začať konať, aby sa k svojmu ideálu života približoval každým dňom čoraz bližšie. Ale toto je len jedna z našich mnohých ľudských nedokonalostí. Mám pocit, že okolo mňa a musím si pripustiť, že aj ja sa príliš všetkého bojíme. Nechceme riskovať len preto, že to nemusí vždy dopadnúť podľa našich predstáv. Ale veď nie je na živote krásne a vzrušujúce práve to, keď cítime to očakávanie? Samozrejme, že keby som sa mojich rodičov spýtala, aký dôvod zapríčinil to, že sa zo životov stáva nudný stereotyp, že žijeme všetci príliš rovnako, že ak máme neuveriteľnú chuť zamávať svetu z Eiffelovky, tak to nespravíme?  Som si istá, že odpoveď by bolo úplne prostá. ZODPOVEDNOSŤ. Všetci majú povinnosti, ktoré musia splniť, všetci sú až príliš zodpovední. Chápem to a samozrejme, že to neodsudzujem, ja som taká istá, ale myslím si, že to presahuje až veľmi vysoko. Skúste si spomenúť, kedy ste spravil niečo neuveriteľne šialené, zábavné a hlavne nepredvídateľné? Jedno z mojich novoročných predsavzatí bolo, že budem šťastná. Uvedomila som si, že mám neskutočne skvelý život! Mám tú najlepšiu rodinu pod slnkom, najúžasnejších priateľov, chodím na školu do ktorej som vždy chodiť chcela, mám autobusové romániky (chi-chi), mám zdravie a aj keď ešte Jeffrey Campbelly nemám, žijem. ( Aj keď ich chcem veľmi veľmi!). Proste som sa rozhodla, že budem veselá, vďačná a s mierou nezodpovedná nech sa deje čokoľvek. Život je príliš krátky na to, aby sme ho presedeli v kúte so slzami a ľutovali sa. Vždy môže byť ešte horšie, takže buďme vďační za to, čo máme. A hlavne nezabudnime rozdávať úsmev, pretože to je to najkrajšie, čo môže človek darovať :)

S láskou ♥
 Báš